Pripravte sa na moment, keď zaniknú peniaze

Preslávený špekulant Doug Casey vysvetľuje, prečo sú papierové meny na celom svete odsúdené na zánik…a čo investori môžu (a mali by) podniknúť, aby ochránili svoje investície.

Dávajte si pozor na moment, keď sa dolárový dumping zmení z malého potôčika na obrovskú záplavu! Explodujúce ceny (alias cválajúca inflácia) vyplývajúce z devalvácie dolára sa spoja s problémami, ktoré sme zažili v rokoch 2007-2009. Katastrofa príde, keď si každý uvedomí, že dolár je len vzduch. Podľa Douga Caseyho, prezidenta Casey Research, sa na dne recesie ocitneme na desaťročie(a). Ale zarytý optimista Doug v tomto interview s Gold Report hovorí aj o dôvodoch, prečo by sme veci nemali vidieť len čierne.


Hovorili ste o dvoch tikajúcich bombách. Prvou sú bilióny dolárov za hranicami USA, ktorých sa investori môžu rýchlo zbaviť, ak stratia dôveru voči doláru. Druhou sú bilióny dolárov v USA znehodnotené počas krízy, ktorá sa začala v roku 2007, len na obyčajné zdrapy papiera. Bude mať táto napätá situácia katastrofické následky? Alebo bude výsledkom len obrovské, ale za to zvládnuteľné, bolenie hlavy?
Oboje, ale postupne. Jedno je však isté – aj keď epicentrom tejto krízy budú Spojené štáty, dopady budú celosvetové. Americký dolár je de jure národnou menou najmenej troch ďalších krajín a de facto národnou menou zhruba 50 ďalších. Hlavnou zložkou amerického exportu boli po dlhé roky papierové doláre a na výmenu nám milí cudzinci posielali autá typu Mercedes, elektroniku Sony, kokaín, kávu a vlastne všetko, čo vidíte na regáloch vo Walmarte. Mnohé desaťročia to bola perfektná jednosmerka, jazda úplne zdarma – ale táto party sa už skončila.

Nikto nevie skutočné čísla, ale zahraničné centrálne banky a jednotlivci za hranicami USA vlastnia americké doláre v objeme okolo 6 až 7 biliónov. Predovšetkým počas nedávnej krízy vytvoril Fed bilióny dolárov, aby zachránil veľké finančné inštitúcie. V určitom okamihu sa ich však zahraniční investori začnú zbavovať: uvedomia si, že situácia sa podobá hre na Čierneho Petra, pričom Čiernym Petrom je práve dolár. Neviem, čo celú túto lavínu spustí, ale trhy sú z toho všetkého už teraz veľmi nervózne. Táto nervozita je viditeľná v boome cien komodít – zlato pokorilo hranicu 1900 USD za trójsku uncu, rekordne vysoko je meď, ropa sa predáva za 100 USD za barel.

Niektoré krajiny sa už dolárov pomaly zbavujú, ale ak by sa tento potôčik zmenil na obrovskú záplavu, mohla by nastať panika. Takže áno, čakáme, kedy tikajúca bomba vybuchne alebo kedy niekto stúpi na nášľapnú mínu. Ak začne horieť divadlo a jeden človek vybehne von, onedlho sa k dverám rozbehnú všetci a navzájom sa ušliapu. Ide o veľmi vážnu situáciu.

Ak sa rozpúta panika okolo amerického dolára, boli by výrobky produkované v USA superlacné alebo superdrahé?
Boli by superlacné. Každý hovorí, že devalvácia dolára bude mať za následok stimuláciu amerického priemyslu, pretože výrobky zlacnejú a cudzinci ich budú nakupovať. Toto je obrovská novinárska kačica, ktorú každý opakuje, ale nikto sa nad ňou nezamýšľa. Áno, chvíľu tento stav platí, ale ak by bola devalvácia kľúčom k úspechu, Zimbabwe by malo byť najprosperujúcejšou krajinou sveta, keďže svoju menu už úplne zničilo.

Základom silnej a zdravej ekonomiky je silná a zdravá mena. Iste, silná mena môže chvíľu škodiť exportérom. Ale silná mena motivuje výrobcov, aby investovali do technológií a stali sa efektívnejšími. Odmenou sú úspory a výsledkom nárast kapitálu, ktorý je pre prosperitu rozhodujúci. Silná mena umožňuje obchodníkom nakupovať zahraničné spoločnosti a technológie za zvýhodnené ceny. Výsledkom je zvýšená životná úroveň krajiny a k tomu ako bonus sociálna stabilita. Idea, že znižovanie hodnoty meny stimuluje export, je len chvíľkové, stupídne a kontraproduktívne riešenie problému. Zdá sa, že ľudia už zabudli, že zatiaľ čo sa hodnota nemeckej meny zvýšila na 6-násobok svojej úrovne z roku 1971 a hodnota japonského jenu na 4-násobok, stali sa tieto krajiny najväčšími svetovými exportérmi. Nestalo sa to NAPRIEK tomu, že ich mena bola silná, ale z veľkej miery práve VĎAKA tomu.

S ohľadom na fakt, že Američania sú najväčší spotrebitelia na svete, nevytvorí skolabovaný dolár v medzinárodnej komunite obrovské konzumné vákuum? Nechce zvyšok sveta udržať vysokú úroveň exportu do USA?
Presne to je dôvod, prečo sa USA ocitli v takýchto problémoch: sme absurdne zameraní na spotrebu, zatiaľ čo skutočným kľúčom k prosperite je produkcia. Svet nepotrebuje stimulovať spotrebu. To je len ďalšia novinárska kačica, pretože každý má nekonečnú túžbu po tovaroch a službách. Z vlastnej skúsenosti viem, že by som nechcel len auto, ale 10 Ferrari, pár lietadiel a 10 domov po celom svete. Takže ja sám mám nekonečnú túžbu po tovaroch a službách. Vynásobte to 7 miliardami ľudí. Jediný spôsob, ako uspokojiť tieto túžby je produkovať dostatočné množstvo, aby ste mohli obchodovať s ostatnými a získať to, čo chcete. Ak si tzv. „ekonómovia“ myslia, že problémom je nedostatočná spotreba, je to len dôkaz o úpadku tejto profesie. Vlastne by som povedal, že je to poriadne trápne.

Ale ostatné krajiny v súčasnosti produkujú dostatok toho, čo Američania chcú. S americkým dolárom bude nakoniec ten obchod vyzerať zle na ich strane.
Problémom je, že USA neprodukujú dostatok tovarov na revanš. USA mali šťastie, že mali menu, ktorú (až doteraz) každý akceptoval. Ale keď si každý uvedomí, že doláre predstavujú len vzduch vytvorený zbankrotovanou vládou a spoločnosťou, ktorá v podstate už vôbec nič neprodukuje, nastane svetová katastrofa. Tých 7 biliónov USD v rukách cudzincov sa v momente zmení na horúce zemiaky, ktoré nikto nechce.

Keď premýšľame o tom, čo ste pred chvíľou povedali (že svet nepotrebuje stimulovať spotrebu), musíte vidieť určitú iróniu v pláne Obamovho kabinetu opätovne stimulovať americkú spotrebu ako spôsob na naštartovanie ekonomického rastu.
Obávam sa, že po poradách s bláznami, ktorí ho obklopujú, je Obama hovoriaci o ekonomike to isté ako slepý, čo vedie hluchého. Chcú minúť 450 miliárd USD na tvorbu pracovných miest, ale sú to len politické pracovné miesta – t.j. ľudia, čo cez deň diery kopú a v noci ich zasýpajú, aby sa vytvorilo zdanie zamestnanosti. Vláda ani len netuší, aké sú skutočné potreby trhu a do týchto vecí by sa vôbec nemala miešať. Politici nemôžu a absolútne by nemali vytvárať pracovné miesta. Ak chce Obama stimulovať ekonomiku, môže zmenšiť veľkosť vládneho kabinetu. Povedal by som, že taká 90% redukcia by bola dobrým začiatočným krokom.

Ale to by nezamestnanosť ešte zvýšilo, čoho sa všetci obávajú úplne najviac.
Naopak, je úžasné, keď sa vládni zamestnanci prepúšťajú. Ak títo ľudia prídu o svoje pracovné pozície (ktoré sú dobré len na vyciciavanie peňazí daňových poplatníkov), existuje možnosť, že si nájdu skutočnú, produktívnu prácu, vďaka ktorej budú vytvárať tovary a služby, ktoré ľudia naozaj chcú a za ktoré aj dobrovoľne zaplatia. Takže si stojím za svojím, že prepúšťanie štátnych zamestnancov je základným kameňom toho, aby záchranný plán začal fungovať.

Už v rokoch 2008-2009 ste nás varovali, že ekonomická kríza bude pripomínať hurikán. Niekedy minulý rok sme sa ocitli v oku tohto hurikánu a zdá sa, že na trhy prichádzajú ďalšie turbulencie. Bude druhá búrková stena horšia než tá prvá? A ak posúdite posledné ekonomické aktuality, myslíte si, že sme sa z oka hurikánu už dostali?
Áno, myslím si, že z oka hurikánu sa už dostávame a smerujeme na druhú stranu búrky. A táto búrka bude oveľa horšia, pretože sme nevyriešili ani jeden z problémov, ktoré krízu spôsobili. To, že vlády na celom svete vytlačili bilióny menových jednotiek celú situáciu len zhoršilo. Aktuálne očakávam, že rastúce ceny sa spoja s problémami, ktoré sa objavili v rokoch 2007, 2008 a 2009. Zničí to šetrných ľudí, ktorí si odkladali úspory. Ukladali si ich totiž vo forme meny a keď si tieto úspory vyberú, ich hodnota bude katastrofálna.

Dotkne sa to len severnej Ameriky a Európy?
Dotkne sa to predovšetkým severnej Ameriky a Európy, ale vážne to bude aj v Japonsku. Katastrofa sa môže hrozivo dotknúť aj Číny. Čínska realitná bublina sa kvôli ochote čínskych bánk požičiavať nafúkla do hrozivých rozmerov a ak praskne, banky sa z toho len tak ľahko nespamätajú. Mnohé z nich zbankrotujú a úspory čínskej populácie si zoberú so sebou. Medzitým tí, ktorí si nakúpili nehnuteľnosti, zistia, že ich hodnota je oveľa menšia, než za ne zaplatili. Tieto problémy povedú v Číne k sociálnym nerovnostiam, nepokojom, možno dokonca k revolúcii a ktovie, k čomu ešte. Dopady môžu byť príšerné.

Mnohí vedátori a ekonómovia však stále očakávajú rast Číny (aj keď len nízky) a predpokladajú aj ďalší nárast strednej vrstvy.
21. storočie bude jednoznačne storočím Číny, ale distorzie a chyby v alokácii kapitálu, ktoré sa stali za uplynulých 30 rokov (aj napriek fenomenálnemu pokroku, ktorý krajina zaznamenala), sú vážne a musia sa riešiť. Som jeden z najväčších zástancov názoru, že Čína bude rásť, ale tento názor zastávam z dlhodobého hľadiska. Očakávam, že v horizonte 10 rokov sa Čína rozdrobí. Neviem, ako sa to stane, možno sa rozdelí na päť či šesť menších krajín. V podstate by to bola dobrá vec. Krajiny s obrovským národom sú väčšinou poľnohospodársky orientované a sú jednoducho priveľké na to, aby boli politicky ovládateľné.

Váš pohľad na Čínu úplne zapadá do toho, čo hovoríte už roky – že sa nachádzame vo „Väčšej Depresii“ (*pozn.prekl.: narážka na Veľkú Depresiu (1929-1933)) – a o čom sa chystáte budúci mesiac hovoriť aj na vašej blížiacej sa prednáške vo Phoenixe na vypredanom samite spoločnosti Casey Research/Sprott Inc. s názvom „Keď zaniknú peniaze“. Vaša otváracia reč nesie titul „Väčšia Depresia je tu!“.) Ak za začiatok budeme považovať rok 2007, nachádzame sa v nej už štyri roky.
Záleží to od toho, na akú dlhú historickú škálu sa zameriate, ale v podstate môžeme povedať, že pre americkú pracujúcu triedu sa depresia odštartovala začiatkom 70. rokov minulého storočia. Po zdanení a inflácii sa reálny príjem, ktorý si títo ľudia prinášajú domov, reálne nezvýšil už 40 rokov. Ale ja používam definíciu depresie, ktorá znie: „Depresia je obdobie, počas ktorého sa výrazne znížila životná úroveň väčšiny obyvateľstva.“

Čisté úspory znamenajú, že žijete v rámci svojich pomerov a odkladáte si bokom nejaké peniaze do budúcnosti. V USA však ľudia už veľa rokov žijú nad svoje pomery – a o tom je dlh. Dlh znamená, že si požičiavate proti budúcej produkcii a presne toto robia Spojené štáty.

A ako dlho bude táto Väčšia Depresia trvať?
Vôbec nemusí trvať dlho. Úplne by stačilo, keby americká vláda, ktorá je vlastne hlavnou príčinou tohto všetkého, prudko zoštíhlila svoj aparát a defaultovala národný dlh, ktorý je v podstate obrovskou hypotékou, obrovským bremenom na chrbte budúcich generácií Američanov. Dlh defaultuje tak či tak – najpravdepodobnejšie kvôli inflácii. Som zástancom čestného verejného defaultu, ktorý by aspoň poslúžil ako prostriedok na potrestanie tých, ktorí požičiavaním vláde podporovali jej vykorisťovanie. Distorzie a chyby v alokácii kapitálu, ktoré sú už dlho súčasťou ekonomiky, musia byť odstránené. Možno to bude nepríjemné, ale je to nutné. Avšak, zdá sa, že vláda robí pravý opak, takže k vzniknutým problémom môžeme prirátať ďalšie – rozšíria sa vojny. Takže depresia môže trvať veľmi-veľmi dlho. V tomto smere nie som vôbec optimista a myslím, že neexistuje žiadny dôvod, aby sme očakávali pozitívny vývoj.

Na druhej strane som optimista, pokiaľ ide o budúcnosť. Pre svoj optimizmus mám len dva dôvody. Po prvé – inteligentní jednotlivci na celom svete naďalej produkujú viac než spotrebujú a tento rozdiel sa snažia ušetriť. Vytvoria kapitál, ktorý je prvoradý. Po druhé – vďaka rozvoju a šíreniu technológií sa zvýši životná úroveň. Nezabúdajte, že dnes žije oveľa viac vedcov a inžinierov než ich bolo v minulosti všetkých dokopy. Tieto dva faktory vykompenzujú stupiditu poslancov okolo nás. Či ich však premôže a spláchne vlna etatizmu a kolektivizmu, to neviem.

Povedali ste, že americká vláda je kľúčovou príčinou aktuálnych problémov. Nie je to zhadzovanie priveľkej viny na jeden národ za celosvetový problém?
Inštitúcia vlády je sama o sebe problém a ako rakovina metastázuje po celom svete. Ale, aj keď je to smutné, americká vláda je najväčším vinníkom, pretože v súčasnosti z nás robí najsilnejší, no zároveň aj najagresívnejší národ. Výrazne tomu napomohol fakt, že dolár sa stal celosvetovo uznávanou menou. Americký dolár sa stal rezervou, ktorá kryje všetky meny sveta. To je dôvod, prečo sa americká ekonomika stala z ekonomického hľadiska tou najdeštruktívnejšou. Okrem toho vojenské výdavky (ktoré sa v USA rovnajú vojenským výdavkom všetkých ostatných krajín dokopy) sú načisto deštruktívne. Nemajú absolútne žiadny ekonomický účel. Ozbrojené sily už vôbec nič nechránia – a najmenej zo všetkého chránia slobodu. Slúžia len na aktívne vytváranie nepriateľov a provokovanie konfliktov. Takže áno, myslím si, že americká vláda predstavuje v súčasnosti to najväčšie nebezpečenstvo, aké na svete máme.

Očakávate, že sa to po najbližších voľbách zmení?
Nie. Myslím si, že šance na Obamovo znovuzvolenie sú vysoké, a to z dôvodu, že viac než polovica Američanov s radosťou prijíma štátnu štedrosť. Spojené štáty sa politicky zmenili na akúsi obnovenú verziu Argentíny, kde voličov efektívne uplácajú, aby volili toho najväčšieho zlodeja. Môže sa to však skončiť oveľa horšie ako v Argentíne. Na rozdiel od tej argentínskej je americká vláda vysoko účinná. A na rozdiel od Argentíny sa Spojené štáty rapídne menia na policajný štát.

Napriek všetkému by však zvolenie republikánov mohlo dopadnúť ešte horšie. S výnimkou Rona Paula a Garyho Johnsona mi zo všetkých republikánskych kandidátov naskakuje husia koža. Takže ak to zhrnieme, nečaká nás žiadna pozitívna perspektíva. Výdavky americkej vlády budú tohto roku o 1,5 bilióna USD vyššie než jej príjmy a toto šialenstvo sa len tak ľahko neskončí. Práve naopak – pochabé míňanie v snahe napraviť pokazené sa ešte zvýši. A čo je ešte horšie – Fed tri roky umelo zatajoval úrokové miery. Úroky predstavujú zhruba 2% z 15 biliónov USD oficiálneho národného dlhu, t.j. 300 miliárd USD ročne. Keďže úrokové miery budú nevyhnutne rásť, úroky sa ešte zvýšia. Pri úrovni 12% – a obávam sa, že budú musieť ísť omnoho vyššie, než je táto úroveň – to bude predstavovať ďalšieho 1,5 bilióna USD len na úroky.

Z tejto situácie nevidím absolútne žiadne východisko – jedine kolaps americkej meny a reorganizáciu americkej ekonomiky.

Názov vášho summitu „Keď zaniknú peniaze“ naznačuje návrat k zlatému štandardu. Aké sú vaše očakávania v tejto oblasti? Nič nie je isté, ale keď zaniknú doláre – a svoju intrinzickú hodnotu dosiahnu už čoskoro – čo budú ľudia používať ako platidlo? Vytvoríme ďalšiu bezcennú papierovú menu ako euro? Je pravdepodobné, že euro padne ešte pred dolárom. Mám preto tušenie, že ľudia sa budú chcieť vrátiť k zlatu. A to nie z dôvodu, že zlato je čosi magické, ale jednoducho preto, že zlato je jedným z 92 prirodzene sa vyskytujúcich elementov, ktorý je – z rovnakého dôvodu, prečo je hliník použiteľný pri konštrukcii lietadiel a železo zas na oceľové trámy – použiteľný ako platidlo. Skutočný dôvod, prečo zlato vystrelilo tak vysoko, je ten, že centrálne banky krajín tretieho sveta, ktoré nemajú obrovské zlaté rezervy ako napríklad Čína, India, Kórea, Rusko alebo dokonca Mexiko, začali nakupovať zlato vo veľkom.

Koncept návratu k zlatému štandardu má však jeden veľký zádrheľ – k dispozícii je len približne 6 miliárd uncí zlata v hodnote asi 11 biliónov USD. To je však len zlomok z HDP Spojených štátov. Dokonca aj keby sa zlato predávalo za 2000 USD za trójsku uncu, zostala by tu obrovská diera. Aký je váš scenár prechodu na zlatý štandard s ohľadom na tento problém?
V situácii, v akej sa dnes nachádza dolár, by zlato malo byť oveľa drahšie. Neviem, aké je presné číslo, pretože mnoho súčasných dolárov sa stratí počas bankrotov. Je to rovnaké ako s trhom nehnuteľností – v účtovných knihách mali nehnuteľnosti hodnotu 1 miliardy USD, no keď bublina praskla, tá miliarda sa jednoducho vyparila. Je to otázka vojny inflácie (keďže vláda tlačí doláre, aby situáciu zlepšila) proti deflácii (keďže firmy sa rúcajú a doláre miznú). Ale pozrime sa na to takto: americká vláda uvádza, že vlastní 265 miliónov uncí. Jej záväzky voči zahraničiu sú najmenej 6 biliónov USD. Keby mali byť splatené fixným množstvom, cena zlata by musela byť 22000 USD za trójsku uncu.

Poľujem na dobré obchody a snažím sa nakupovať za najnižšie ceny. Tak som nakúpil aj väčšinu môjho zlata. Ale myslím si, že zlato pôjde ešte vyššie, pretože väčšina ľudí si ešte stále neuvedomila závažnosť situácie. Keď sa zvýši inflácia, budú sa chcieť svojich dolárov zbaviť – ale na akú monetárnu komoditu sa budú môcť obrátiť? Preto zlato ešte porastie a ja ho ešte stále nakupujem.

Povedali ste, že druhá strana búrky, do ktorej sa z oka hurikánu dostávame, bude oveľa horšia než tá, ktorú sme už zažili. Ako sa môžu chrániť tí investori, ktorí žiadne zlato nevlastnia?
V dnešnom svete je strašne ťažké byť investorom, pretože investor je niekto, kto alokáciou kapitálu vytvára nové bohatstvo. V súčasnej regulovanej a daňovo zaťaženej ekonomike to vôbec nie je jednoduché. Aj keď je neskoro, nikdy nie je PRÍLIŠ neskoro na nákup zlata, striebra a iných komodít. Je výhodné vlastniť produktívny majetok. Samozrejme, že najjednoduchšia možnosť ako nakúpiť najproduktívnejší majetok je prostredníctvom verejne obchodovaných spoločností, ale akciový trh je podľa mňa nadhodnotený, a preto to v súčasnosti nepovažujem za najlepší spôsob.

Aby mohli ľudia držať zlato (a v menšej miere striebro), mali by sa naučiť byť špekulantmi. Nemám tým na mysli hazardérov, ktorí sa spoliehajú na náhodné šance. Špekulanti využívajú politicky spôsobené distorzie na trhu. Ak by sme žili v skutočne slobodnej trhovej ekonomike, špekulanti by neexistovali, pretože takýchto distorzií by bolo minimum. Ale regulácie, dane a menová inflácia udržiavajú trh volatilný. Dobrí špekulanti využívajú trhové bubliny – dokážu určiť bubliny, ktoré sa nafúkli na maximum a každú chvíľu spľasnú.

Kroky vlády prinútia ľudí, aby sa stali špekulantmi – či už to budú alebo nebudú chcieť. Väčšine sa to však nebude páčiť a objaví sa len pár jednotlivcov, ktorí v tom budú naozaj dobrí.

Ktoré bubliny by špekulanti mohli v blízkej dobe využiť?
Povedal by som, že v súčasnosti je najväčšou bublinou na svete čínsky realitný trh. Ale realitné bubliny sa objavujú aj inde – napríklad v Austrálii alebo Kanade. Samozrejme, je pomerne ťažké predávať nehnuteľnosti. Nepriamy spôsob, ako to vyriešiť, je predaj bankových akcií. Povedal by som, že obligácie sú výpredajom storočia a budú zničené. Obligácie predstavujú pre kapitál trojitú hrozbu, pretože:

  • Úroky sú umelo udržiavané na nízkej úrovni, ale keď vzrastú – a vzrásť jednoducho musia – obligácie klesnú.
  • Obligácie sú denominované v menách a väčšina mien – povedzme napríklad taký dolár – stratia svoju hodnotu.
  • Kreditné riziko väčšiny obligácií – a predovšetkým tých, ktoré emitovali vlády – je vysoké.

Čo sa týka nákupných príležitostí, tak oproti cene zlata sú relatívne lacné akcie ťažobných spoločností. Povedal by som, že sa núka znamenitá príležitosť na vytvorenie bubliny na trhu s akciami spoločností ťažiacich zlato – predovšetkým tých malých. Dal by som ruku do ohňa za to, že toto bude trefa do čierneho.

Predtým ste sa zmienili, že jedným z dôvodov, prečo byť optimistický, sú technológie. Predpokladáte, že aj v tejto oblasti sa vytvorí bublina?
Dobrá otázka. Nie som si však istý, či môžeme hovoriť o technologických akciách ako celku. Technológie sú príliš premenlivé a je to príliš rozsiahla oblasť. Ale už dlho mám silnú dôveru v nanotechnológie, ktoré, ako vieme, zmenia svet. Avšak so zlatými akciami sa môžete dostať do diskrétneho priestoru – pravdepodobne tu nastane mánia.

Preklad: Katka Voštiarová, Zdroj: Casey Research

Články: http://financnytrh.com/clanky.html

Advertisements

Zanechat Odpověď

Vyplňte detaily níže nebo klikněte na ikonu pro přihlášení:

WordPress.com Logo

Komentujete pomocí vašeho WordPress.com účtu. Odhlásit / Změnit )

Twitter picture

Komentujete pomocí vašeho Twitter účtu. Odhlásit / Změnit )

Facebook photo

Komentujete pomocí vašeho Facebook účtu. Odhlásit / Změnit )

Google+ photo

Komentujete pomocí vašeho Google+ účtu. Odhlásit / Změnit )

Připojování k %s